KNB v médiách

Ján Liščák z KNB v Hospodárských novinách

Prinášame unikátne priestory, ktoré tu doteraz chýbali. Sklad, predajňu aj kanceláriu v jednom nikde inde nenájdete

Brownfieldy a ich rozsah v meste Bratislava

Dňa 10.02.2020 sa uskutočnilo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca odprezentovanie analýzy Brownfieldov, ktoré sa nachádzajú na území mesta Bratislava. Prezentáciu viedla architektka Magda Ďurdíková. Že sa naozaj nejedná o zanedbateľnú tému hovorí skutočnosť, že počet týchto nevyužitých a chátrajúcich objektov v meste Bratislava je tak rozsiahly, že ich celkovú rozlohu možno prirovnať k územiu veľkému ako celý Lamač.

Čo plánuje robiť mesto Bratislava s týmto problémom a ako sú vnímané Brownfieldy očami občanov, developerov a odbornej obce a v neposlednom rade samotných vlastníkov týchto chátrajúcich nehnuteľností?
O týchto témach ako aj možných riešeniach budem písať v tomto príspevku, avšak na úvod si povedzme jednoduchú definíciu, čo vlastne znamená pojem Brownfieldy.

Ide o opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územia uprostred mesta, ktoré chátrajú minimálne dva roky. Vyžadujú vedomý zásah, aby opäť plnili nejaký účel.

V očiach bežných občanov mesta sú to chátrajúce opustené budovy, ktoré okrem toho, že tvoria negatívny vizuálny smog, generujú v niektorých prípadov aj zvýšenú ekologickú záťaž pre dané územie a taktiež sa v nich natrvalo usádzajú bezdomovci a s tým spojené problémy.

Dôvody prečo ostali tieto budovy opustené a nedošlo k ich revitalizácii je množstvo. Je tu ale kategória Brownfieldov, ktorých sa ich majitelia snažia zmeniť, zrevitalizovať, ale narážajú na nekonečnú administratívno-stavebnú byrokraciu, ktorá nakoniec majiteľov a investorov prinúti k nečinnosti, ako by mali s ňou roky bojovať. Pokiaľ by chceli iba napríklad vymeniť okná, opraviť tečúcu strechu, zlepšiť jej tepelno-izolačné ako aj estetické vlastnosti a pod., ihneď začnú podliehať tieto stavebné úpravy stavebnému konaniu a tu vlastník nehnuteľnosti zistí, že pokiaľ chce dostať súhlasné stanovisko zo stavebného úradu, musí jeho zrazu 40 ročná nehnuteľnosť spĺňať súčasné normy z pohľadu statickej a dynamickej dopravy, zelených plôch atď... Týmto momentom sa stáva ambícia revitalizácie nehnuteľností ťažko možná, ak vôbec zrealizovateľná.  
Posledná rana do tejto oblasti bolo skokové zvýšenie dani z nehnuteľností, ktoré u komerčne využívaných nehnuteľností napríklad v meste Bratislava spôsobilo výrazný nárast výšky dane oproti minulým rokom.
Toto zvýšenie dane sa nedotkne iba problematiky Brownfieldov, ale bude mať celoplošne dopady a v konečnom dôsledku na to doplatí konečný spotrebiteľ, keďže navýšenú daň z nehnuteľnosti sa bude snažiť každý prenajímateľ preniesť na nájomcu a ten na konečného zákazníka.

V zmysle vyššie uvedené by som na záver chcel na jednej strane uznať, že magistrát mesta Bratislava urobil peknú, prehľadnú a detailnú analýzu Brownfieldov na území mesta Bratislava a odprezentoval ju verejnosti, avšak túto aktivitu bez návrhov riešení považujem zo strany magistrátu za nič neriešiaci akt a ostáva mi dúfať, že táto aktivita zo strany magistrátu nebude končiť touto analýzou, ale magistrát bude aktívne pokračovať v tejto téme a navrhovať zmysluplné riešenia pre vlastníkom Brownfieldov a tým sa spolupodieľať na pozitívnej zmene týchto nehnuteľnosti v meste Bratislava.